eu4journalists

Interný trh

4. Voľný pohyb ľudí

Otázky

• Uznávanie kvalifikácie
• Strata penzijných výhod a výhod sociálneho zabezpečenia
• Voľný pohyb nie je realitou pre všetky nové členské štáty

Pre občanov členských štátov EU, voľný pohyb v rámci Únie bol v princípe dosiahnutý, a majú právo žiť, pracovať a cestovať voľne. Pre cestovanie mimo domovského členského štátu sú potrebné identifikačné preukazy alebo pasy, ale nie sú potrebné žiadne víza, pracovné povolenie alebo iný špecifický document či povolenie. Vo väčšine členských štátov ovšem pre tých, ktorí chcú v krajine zostať na dlhšie než len na dovolenku, je potrebné prihlásenie sa k registrácii.

Pri najímaní pracovníkov, zamestnávatelia (s výnimkou špecifických citlivých oblastí akými sú napríklad národné bezpečnostné agentúry) nesmú diskriminovať potencionálnych zamestnancov z dôvodu národnosti. Môžu ovšem od zamestnancov požadovať plynulú znalosť špecifického jazyka alebo jazykov, potrebných pre vykonávanie ich práce, čo môže fungovať ako určitá ‘bariéra proti vstupu’.

Jednou z najväčších bariér, ktoré fungujú mimo domovského členského štátu, je uznanie kvalifikácie. Či sa už jedná o prípady profesií, ktoré si vyžadujú niekoľkoročné vyššie vzdelanie alebo remeslá, ktoré si vyžadujú špeciálne školenia, pracujúci často zistia, že je ťažké si nájsť prácu mimo krajiny, v ktorej získali svoju kvalifikáciu. Aj v oblastiach, kde sú rovnaké základné zručnosti, môžu títo ľudia zistiť, že sa potrebujú podrobiť intenzívnemu preškoleniu aby sa ‘rekvalifikovali’ pre prácu v novom členskom štáte. Pre vyriešenie tohto problému, EU zaviedla systém vzájomného uznávania diplomov, takže tí, ktorí sú kvalifikovaní pre prácu v danej oblasti v jednom členskom štáte sa môžu uchádzať o rovnakú prácu v ľubovolnom inom členskom štáte za rovnakých podmienok ako domáci. V určitých profesiách, napríklad v medicíne, boli prijaté špecifické dohody pre zabezpečenie vysokého štandardu služieb v rámci celej Únie.

Z pohľadu pracujúcich, hlavnou bariérou je ‘prenositeľnosť ’ nárokov na dôchodok, príspevky v nezamestnanosti a nemocenské a ďalších aspektov sociálnej bezpečnosti. Pre ľudí boli zriadené národné systémy, do ktorých majú prispievať počas celého svojho pracovného života a potom po odchode do penzie čerpať svoje dôchodky. Tí, ktorí pracujú v rôznych členských štátoch, môžu zistiť, že si nazbierali čiastočné výhody z dvoch alebo viacerých rozličných národných systémov. Zákony EU určujú, že príspevky vytvorené v rôznych štátoch sa spolu spočítavajú počas celého pracovného života. Napriek tomu, s dávkami určenými na národnej úrovni, komplexnosť systému zostáva prekážkou pre pohyb pracujúcich. Tí, ktorých práca je ohodnotená vyššie, si môžu dobre organizovať svoje príspevky na dôchodok a zdravotnú starostlivosť, takže táto prekážka pravdepodobne viac ovplyvní prácu s nižším ohodnotením

Pracujúci z 10 členských štátov (s výnimkou Cypru a Malty), ktoré sa pripojili k EU v roku 2004 stale čelia obmedzeniam pri hľadaní zamestnania vo väčšine členských štátov. Tieto prechodné opatrenia sú detailizované v prístupových zmluvách: bolo určené prechodné obdobie, trvajúce maximálne až 7 rokov, počas ktorého je v mnohých “starých” členských štátoch pre získanie práce potrebné špeciálne pracovné povolenie. Nemeckoa Rakúsko sú jedinými členskými štátmi, ktoré chcú blokovať prístup ku svojim pracovným trhom počas maximálneho sedemročného obdobia, t.j. až do roku 2011. Pre obyvateľov Rumunska a Bulharska, členov EU od roku 2007, obmedzenia pracovného trhu boli posunuté až do 1.1.2014. V prípade, že sa ku EU pričlení aj Turecko, je pravdepodobné, že niektoré členské štáty budú požadovať ešte značne dlhšie prechodové obdobie.