Podnikanie a priemysel
1. Politika pre podnikanie a priemysel
Politika Európskej únie pre podnikanie a priemysel má za cieľ vytvorenie prijateľného prostredia pre európske firmy a podniky, pre ekonomický rast, pracovné miesta a blahobyt. Pokúša sa vytvoriť podmienky pre podporu firiem, tak aby firmy boli schopné súťažiť a obchodovať na férových a rovnakých podmienkach v Európe aj globálne. Politika sa snaží tiež urobiť z Európy atraktívne miesto pre investovanie a prácu a podporovať zvlášť na znalostiach a inovácii založený priemysel.
Do úvahy sa berú špecifické potreby jednotlivých priemyslov, akými sú potravinársky, IT alebo výroba áut, pokiaľ je zaistené, že strategicky dôležitý priemysel akým je obrana, letecký priemysel, biotechnológie, chemické a mechanické inžinierstvo môže fungovať dobre.
Európska komisia zdôrazňuje potrebu integrácie politík tak rozdielnych, ako obchod, výskum, vnútorný trh, vzdelávanie, informačná spoločnosť, regionálny rozvoj, daňový systém a životné prostredie, tak, že intenzívne používajú znalosti a inováciu v rámci priemyslu EU ako celku. V záujme rastu musia byť odstránené prekážky a regulácia musí byť znížená na minimum. Od podnikov samých sa požaduje, aby sa zaviazali ku udržateľnému rozvoju, rozvoju zručností, racionálnemu použitiu prírodných zdrojov, zníženiu chudoby a rešpektovaniu ľudských práv.
Lisabonský summit v marci 2000, znamenal hlavný bod obratu na tomto poli. Deklarovaným cieľom bolo vytvoriť z EU do roku 2010 “tnajkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu na znalostiach postavenú ekonomiku vo svete, schopnú udržateľného rastu s väčším počtom a lepších pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou” by 2010.
Na zasadnutí Rady v Gothenburgu, bol pre podporu udržateľného rastu v Európe pridaný ku tejto stratégii rozmer životného prostredia.
V decembri 2006, bola opätovne spustená stratégia rastu a pracovných príležitostí Lisabonského procesu. Prezident Komisie, Jose Manuel Barroso povedal: “Európa začína prijímať zmeny, ktoré môžu zaistiť trvale súčasný ekonomický rast. Pre zosúladenie sa s globalizáciou, každý členský štát potrebuje si zvoliť tempo a pracovať svojim maximálnym potencionálom.”
Podľa Komisie, začínajú prinášať svoje ovocie snahy o vykonanie štrukturálnych zmien v ekonomikách členských štátov. Výskum, technologický rozvoj a inovácia získavajú na rozmachu, znižovaním byrokracie sa zlepšuje regulácia a podnikové prostredie, zvlášť pre malé a stredné podniky ( SME ).
Keď sa meria inovačná výkonnosť, EU pomaly zatvára inovačnú medzeru oproti USA v posledných piatich rokoch (viď European Innovation Scoreboard 2006) . Fínsko, Švédsko, Dánsko a Nemecko boli nazvaní lídrami inovácie nielen medzi členskými krajinami EU ale taktiež na globálnej úrovni, ich výkonnosť je ďaleko lepšia a investície oveľa väčšie než je priemerom na poli inovácie.
Cieľom EU je do roku 2010 priviezť investície do výskumu a rozvoja na priemer 3 percent národného HDP, čo je súčasťou Lisabonskej stratégie Únie pre rast a konkurencieschopnosť.
GR Komisie pre podnikanie a priemysel uvádza za svoje hlavné ciele:
- Podporu Lisabonského procesu
- Zníženie prekážok podnikateľom v Európe a povzbudenie potencionálnych podnikateľov
- Podporovať inováciu rovnako v technickej sfére ako doplnok výskumu a v podnikovom procese
- Pokračovať v rozšírení účinnosti vnútorného trhu, zvlásť v nových členských štátoch
- Zvýšiť globálnu konkurencieschopnosť európskeho priemyslu v rámci rámca udržateľného rozvoja.
TEU obhajuje politiku v ktorej sa regulácia produktu a výroby od podnikov vyžaduje jedine keď je to absolútne potrebné. Jedine v špeciálnych prípadoch, ako je farmaceutický priemysel, je potrebné získať najprv povolenie, než je nejaký produkt umiestnený na trh.
Prísne pravidlá sa rovnako vzťahujú aj na chemické látky. V decembri 2006 došlo k dlho očakávanému kompromisu pre REACH – registrácia, vyhodnotenie, autorizácie a obmedzenia na chemikálie - a do účinnosti vstúpi v júni 2007. Balík REACH si vyžaduje aby výrobcovia a dovozcovia chemikálií poskytovali zdravotné a bezpečnostné údaje o cca 30 000 chemických substanciách používaných v súčasnosti vo výrobkoch každodennej spotreby. Ku nim sa začleňuje široký rozsah umelých hmôt používaných v hračkách, mobilných telefónoch a predmetoch pre domácnosť, až po chemikálie použité v čistiacich produktoch, farbách a textíliách.
Všetky substancie musia byť po 11rokov registrované v Helsinkách, v novej agentúre Európska chemická agentúra (ECHA) Agentúra bude koordinovať dôsledné vyhodnotenie podozrivých chemikálií a bude viesť verejnú databázu, v ktorej budú môcť spotrebitelia aj profesionáli vyhľadávať informácie. Práce začnú s najtoxickejšími a najbežnejšie používanými chemikáliami. V prípade, že za rozumnú cenu bude možné použiť bezpečnejšiu substanciu, potom toxickejšia zložka bude musieť byť nahradená. Zodpovednosť za dokazovanie, že ich výrobky sú bezpečné, zostáva na výrobcoch. REACH dúfa, že zvýši ochranu zdravia obyvateľov EU a životného prostredia a obohatí inovatívnu schopnosť a konkurencieschopnosť chemického odvetvia EU.