eu4journalists

Životné prostredie

1. Formovanie politiky životného prostredia

Až do konca 1960tych rokov, žiadna európska krajina nemala jasne definovanú politiku pre životné prostredie. V posledných 30tich rokoch však nastal významný posun v nastavení komplexného systému kontrol životného prostredia v Európskej únii. Otázky teraz pokrývajú celé spektrum od ochrany proti hluku a odpadu, od chemikálií po častice vzduchu, od vody na kúpanie po celo úniovú sieť pre vysporiadanie sa s prírodnými katastrofami, ako sú úniky ropy alebo lesné požiare.

1972 Parížsky summit: potvrdil, že je potrebné venovať zvláštnu pozornosť životnému prostrediu v kontexte ekonomického rozvoja a zlepšujúcej sa kvality života. To viedlo k prvému 'akčnému plánu pre životné prostredie'. Nasledovalo niekoľko podobných viacročných programov a rad smerníc.

1987 Jednotný Európsky akt: rozhodujúci medzník pre politiku životného prostredia EU, pretože jeho problematika bola po prvýkrát zahrnutá do zmlúv Spoločenstva.

1992 Zmluva z Maastrichtu: zmluva postúpila ďalej tým, že povýšila ochranu prostredia na zásadný záujem Európy.

1999 Zmluva z Amsterdamu: spevnila právne základy pre väčšiu ochranu životného prostredia a presadzovanie trvale udržateľného rozvoja v EU.

Dnes je politika EU pre životné prostredie založená na myšlienke, že vysoké enviromentálne normy stimulujú inovačné a podnikateľské príležitosti. Ekonomické, sociálne a environmentálne politiky sú úzko integrované. Cieľom EU je poskytovať primeranú úroveň ochrany v rámci EU, bez ohľadu na lokálne podmienky a ekonomické obmedzenia.

Všetky politiky sú založené na princípe, že “znečisťovateľ platí”. Znečisťovateľ môže “platiť” buď cez investície do vyššieho štandardu alebo ako dane za podnik alebo spotrebiteľov za používanie produktu nebezpečného pre životné prostredie. Platenie si môže tiež vyžadovať spätné prevzatie, recyklovanie alebo zlikvidovanie výrobku. Komisia taktiež navrhla, aby ilegálne emisie nebezpečných látok do ovzdušia, vody alebo pôdy, ilegálne zasielanie alebo zbavovanie sa odpadu a ilegálny obchod s ohrozenými druhmi bolo chápané ako trestný čin. Ďalšie kroky sú ešte predmetom diskusie.

Jedno s druhým, životné prostredie je pravdepodobne najkomplikovanejším kľúčovým politickým sektorom v EU na riadenie. Zatiaľ čo členské štáty môžu zdieľať radosť z prírodných krás Európy, rovnako musia zdieľať také bremená akými je kyslý dážď, znečistená voda, kontaminovaný vzduch a nakladanie s odpadom. Extrémne poveternostné podmienky sa tiež stali bežnejšími, čo dokresľuje, že klimatická zmeny je problémom, ktorý sa týka občanov a politík pre životné prostredie na všetkých úrovniach.