eu4journalists

Vzdelanie - Mládež - Kultúra

1.Smerom ku vzdelávaniu a školeniu 2010

Stefan Wolff, professor politických vied na University of Bath, hovoril o začiatku “skutočne európskej” identity. Wolff predpovedal, že v nadchádzajúcich rokoch, Európu povedú lídri “s menším národným škriepením, pri menšom karhaní z Bruselu a pri väčšej súdržnosti vo vytváraní politiky EU”. Wolff nazýval týchto budúcich lídrov “generáciou Erasmus” podľa populárneho programu EU, ERASMUS pre vyššie vzdelanie.

Počas 20tich rokov, kedy boli program ERASMUS iniciovaný, viac než 1,2 milióna študentov cestovalo do participujúcich krajín, aby tam žilo a študovalo. Výsledkom bolo, že títo študenti majú na pracovnom trhu konkurenčnú výhodu z toho dôvodu, že prišli do styku s inou kultúrou a jazykom v EU, medzinárodne pozoruhodným a overiteľným vzdelaním a symbolizovanými nástrahami kozmopolitnej znalostnej EU spoločnosti budúcnosti.

Dôležitý krok európskeho vzdelávania bol urobený v roku 1998, keď ministri vzdelávania z Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva a talianska podpísali Sorbonne Declaration ( Sorbonskú deklaráciu ) pre harmonizovania vyššieho vzdelania. Zámer Sorbonne bol v nasledujúcom roku rozšírený na University of Bologna, najstaršiu, nepretržite fungujúcou inštitúciou vyššieho vzdelávania v Európe, Bolónskou deklaráciou (Bologna Declaration). 29 signatárov Deklarácie, všetky európske krajiny, začalo to, čo sa nazýva Bolónskym procesom ( Bologna Process ) pre vytvorenie Európskeho vysokoškolského priestoru European Higher Education Area(EHEA)

Bolónsky proces bol rozšírený v ďalších rokoch následnými stretnutiami európskych ministrov vzdelávania a rôznymi zmenami v Európskej komisii.

• Prague Declaration of May 2001 ( Pražská deklarácia z mája 2001) – pridala ku Bolónskemu procesu 3 prvky, vrátane konceptu Celoživotného vzdelávania ( Lifelong Learning), zainteresovaniu študentov a zatraktívnením a zkonkurečnením Európskeho vysokoškolského priestoru s ostatnými časťami sveta.
• Berlin Summit September 2003 ( Berlínsky summit zo septembra 2003) – zúčastnilo sa 40 krajín, ktoré zdôraznili, že vyššie vzdelanie je verejnou povinnosťou so silným sociálnym rozmerom; určil rok 2005 ako hranicu pre systém noriem kvality pre bakalárske a absolventské stupne a s medzinárodným systémom uznania stupňov a štúdií; hľadal, ako ustanoviť silnejšie prepojenie medzi EHEA a výskumným sektorom; plánuje prenositeľnosť národných pôžičiek a grantov; zdôraznil zeinteresovanie v študentských organizáciach
• Bergen Summit 19-20 May 2005 ( Summit v Bergene z 19.-20.mája 2005 ) – stanovil ciele pre Londýnsyk summit v roku 2007, zahrňujúc implementáciu štandardov a usmernení správy ENQA a národných rámcov pre vzdelávanie; smernice pre štipendia a uznanie spojených-inštitucionálnych stupňov medzi národami; vytvorenie príležitostí pre pružné metódy vyššieho vzdelania vrátane ohodnotenia predchádzajúceho vzdelania; Vysokoškolský európsky kvalifikačný rámec ( Higher Education European Qualifications Framework ) rozlišuje tri úrovne vzdelania: prvý stupeň, Masters a PhD.

Dnes je kľúčovou priritou Európskej únie sa stať najkonkurencieschopnejšou a najdynamickou znalostnou ekonomikou vo svete, schopnou udržateľného ekonomického rastu a väčším počtom a lepších pracovných miest a vysokou sociálnou kohéziou ( Rada Európy, Lisabon, marec 2000). Euróspke vlády si uvedomili, že pre dosiahnutie tohto ciela je potrebná základná modernizácia vzdelávania výukových systémov. V roku 2002, určili ako cieľ, aby do roku 2010 Európa bola vnímaná ako svetový líder v zmysle kvality vzdelávania a výukových systémov.

Ministri vzdelávania sa dohodli na troch hlavných cieľoch, ktoré sa majú dosiahnúť do roku 2010 pre prospech občanov a EU ako celku v programe Education and Training 2010:

• Zlepšenie kvality a efektívnosti vzdelávania a výukových systémov EU;
• Zaistiť, že sú dostupné všetkým;
• Otvoriť vzdelávanie a výuku širšiemu svetu.

Pre dosiahnutie týchto cieľov, sa dohodli na trinástich špecifických cieľoch pokrývajúcich rôzne typy a úrovne vzdelávania a výuky (formálna, non-formálna a neformálna) zamerané na celoživotné vzdelávanie. Systémy sa musia zlepšiť na všetkých frontoch: výuku učiteľov; základné zručnosti; integrácia informačných a komunikačných technológií; efektívnosť investícií; výučba jazykov; celoživotné poradenstvo; taká pružnosť systémov, aby umožnili vzdelávanie všetkým, mobilita, výchova k občianstvu, atď.